V domácnostiach nás všetkých sa často nachádza veľa rôznych vecí, ktoré sú pekné a funkčné, no z rôznych dôvodov nevyužité. Poznáte to – otvoríte šatník, máte tam kopu oblečenia, no stále riešite, že si nemáte čo obliecť. Pretože všetko je buď malé, veľké alebo sa to už nehodí do vašej novej práce… Toto isté platí aj o hračkách, z ktorých vaše deti už vyrástli či knihách, ktoré ste už prečítali najmenej päťkrát a zaberajú vám miesto pre nové. Čo ale s týmito vecami, ak nám záleží na tom, aby sme nevytvárali zbytočný odpad?

V reuse centre v Baterkárni dávajú takýmto veciam šancu na ďalšie využite – predlžujú ich životný cyklus, aby neskončili na skládke, či v spaľovni. Nevyužívané veci stačí jednoducho priniesť na Starohájsku ulicu č. 1 v Trnave, kde sa o ne postarajú skúsení zamestnanci Baterkárne.

Samozrejme, môžete si tu za symbolickú cenu vybrať niektorý z produktov, ktorý priniesli zákazníci pred vami. V týchto priestoroch nájdete nielen reuse centrum pre dospelých, ale tiež pre deti, sú tu tvorivé dielničky na workshopy i obchodík najmä s bezobalovým drogériovým tovarom.

• Nie je to len o reuse centre

Zníženie vlastnej uhlíkovej stopy, respektíve zmena spotrebiteľského správania, môže byť pre nás samotných náročnou životnou výzvou, s ktorou nám v Baterkárni dokážu pomôcť. S týmto cieľom vybudovali komplexný obchodno-komunitný priestor, kde nájdeme pod jednou strechou informácie, vzdelávanie a ďalšie možnosti pomoci záujemcom o zmenu životného štýlu zaťažujúceho naše prostredie.

Ponúkajú množstvo kreatívnych workshopov, ktoré nás učia žiť menej konzumným spôsobom ohľaduplným k životnému prostrediu. Simona Hlaváčová – jedna zo zakladateliek – hovorí, že nezabúdajú ani na ďalšie dôležité témy, akými sú obehové hospodárstvo, ľudské práva, rovnosť, inklúzia marginalizovaných skupín a ďalšie nemenej významné oblasti.

• Registrovaný sociálny podnik

Baterkáreň je jediným všeobecným registrovaným sociálnym podnikom (SVDM s. r. o.) na Slovensku. Všetky ostatné všeobecné registrované sociálne podniky sú zároveň aj integračnými, čo znamená, že sa zameriavajú aj na integráciu znevýhodnených a zraniteľných osôb do pracovného procesu. Baterkáreň sa pracovnej integrácii nevenuje.

Jej hlavným cieľom je tvorba a ochrana životného prostredia, ochrana zdravia obyvateľstva, vzdelávanie, výchova a rozvoj telesnej kultúry, tvorba, rozvoj, ochrana, obnova a prezentácia duchovných a kultúrnych hodnôt a poskytovanie sociálnej pomoci a humanitárnej starostlivosti. Okrem už spomínaného vzdelávania a tematických workshopov organizujú výmenné podujatia (swapy),  bazáre, diskusie, výstavy, materiálne zbierky…  

Simony Hlaváčovej sme sa opýtali prečo je tomu tak, prečo sa dosahovaniu pozitívneho sociálneho vplyvu venujú len na „všeobecnej“ úrovni: „Je to pre nás jednoduchšie. My osobne nevidíme výhodu v tom, že by sme sa mali stať integračným sociálnym podnikom, hoci téma integrácie je pre nás zaujímavá a všetci naši zamestnanci sú znevýhodnenými alebo zraniteľnými osobami“ – no nie podľa špecifík zákona o sociálnej ekonomike a sociálnych podnikoch.

Ona sama vidí problém najmä v spôsobe, akým je nastavená pomoc pre integračné sociálne podniky. Hovorí, že ak by z integračného štatútu vyplýval nejaký benefit aj pre prevádzku, nie len benefit viazaný na zamestnanú osobu a jej percentuálne znevýhodnenie, dávalo by jej to zmysel. Je totiž nutné uvedomiť si, čo to v praxi znamená – zamestnávať osobu, ktorá je invalidná a pochopiť, čo takáto osoba v pracovnom procese potrebuje.

Uvítala by podporu samotných podnikov, ktoré chcú znevýhodnené osoby vzdelávať a skutočne im pomôcť zaradiť sa na otvorený pracovný trh. Tieto osoby si zaslúžia kvalitné zamestnanie, no systém podpory nie je nastavený tak, aby bol výhodný najmä pre nich.

To, že je podpora viazaná na vytvorenie pracovného miesta, podľa jej slov znamená, že dostanú prácu typu „len aby boli zamestnaní“. V prípade takéhoto nastavenia dostanú znevýhodnení zamestnanci len jednoduchú prácu, napr. upratovanie, ktorú dokážu vykonávať sami a nie je potrebné sa im venovať.

Títo ľudia majú častokrát vysoké vzdelanie a kvalifikáciu, no bez adekvátnej pomoci sa nedokážu uplatniť v tých oblastiach, v ktorých tieto vedomosti alebo aj skúsenosti majú a kde by to bolo potrebné.

„My nie sme sociálny podnik preto, že by to bolo tak strašne úžasné, že by sme si to nevedeli  vynachváliť a využívali všetky výhody sveta… My sme sociálny podnik, pretože je to v súlade s tým, čo robíme, čomu veríme, koho zamestnávame, ako tie veci robíme. Chceme byť transparentní a chceme to komunikovať.“

Vidí teda nejakú výhodu v tom, že sú registrovaným sociálnym podnikom?

„Vidím v tom najmä komunikačnú výhodu. Komunikačnú v tom zmysle, že si pri obchodnom mene uvádzame nie len označenie s.r.o. ale aj označenie r.s.p. – registrovaný sociálny podnik. Z toho je každému zrejmé, že v prípade dosiahnutia zisku si majitelia každý rok nekupujú luxusné veci, ako napríklad nové Bentley, ale peniaze investujú späť do podniku s cieľom posilnenia svojho pozitívneho sociálneho vplyvu.

Čo k tomu dodať? Snáď len – ak aj vy chcete žiť „menejodpadový“ život, zastavte sa na Starohájskej 1 v Trnave alebo kliknite na baterkaren.sk a môžete sa prostredníctvom jedného z registrovaných sociálnych podnikov stať súčasťou riešenia klimatickej krízy.