Dňa 26.9.2023 sa konala záverečná konferencia národného projektu Inštitút sociálnej ekonomiky s názvom Sociálne podnikanie a sociálna ekonomika na Slovensku. Záznam z jej priebehu nájdete nižšie na stránke.
Ďakujeme všetkým účastníkom za účasť aj za otázky k témam bohatého odborného programu. Na niektoré z nich neodzneli odpovede priamo počas konferencie, prinášame ich v nasledujúcich riadkoch.
• Dnes je gro pomoci zamerané na školenia a investičnú pomoc. Nášmu podniku by sa hodila skôr pomoc na marketingové a obchodné aktivity. A aj pre podniky v BSK.
V kontexte NP Inštitút sociálnej ekonomiky poskytujeme podporu záujemcom o sociálne podnikanie prostredníctvom Regionálnych centier sociálnej ekonomiky, ktoré sprevádzajú sociálnych podnikateľov prípravou biznis plánu sociálneho podniku, v rámci ktorého sa riešia aj otázky marketingu a predaja.
Sociálni podnikatelia môžu taktiež využiť služby Slovak Business Agency (prípadne iných inštitúcií a organizácií na podporu podnikania) v prípade, že potrebujú riešiť konkrétne problémy alebo špecifické otázky podnikania, či už v oblasti marketingu, obchodných aktivít, financovania alebo v iných oblastiach.
• Vzťahuje sa na tovary, služby, resp. stavebné práce sociálnych podnikov výnimka zo zákona o verejnom obstarávaní? Ďakujem.
Odpoveď A: Nákup tovarov, služieb a stavebných prác sociálnym podnikom
Sociálny podnik sa pri obstarávaní tovarov, služieb a stavebných prác správa ako verejný obstarávateľ, teda nakupuje ich v súlade so zákonom č. 343/2023 Z. z. o verejnom obstarávaní a o zmene a doplnení niektorých zákonov (ZVO), pričom výnimky, kedy nemusí postupovať podľa ZVO, sú uvedené v § 1 ZVO.
Odpoveď B: Nákup tovarov, služieb a stavebných prác od sociálneho podniku
Ak sa jedná o nákup produktov sociálneho podniku vo forme tovarov, služieb a stavebných prác verejným obstarávateľom, legislatívna úprava je zakotvená v ZVO v § 1 ods. (13), ktorý upravuje predmetnú oblasť nasledovne: “Tento zákon sa nevzťahuje na podlimitnú zákazku a zákazku s nízkou hodnotou, ktorej predmetom je:
u) dodanie tovaru alebo poskytnutie služieb pre verejného obstarávateľa,
1. ktorých dodávateľom je registrovaný sociálny podnik.
Ďalšia výnimka pre sociálne podniky sa nachádza v ZVO v § 1 ods. (14) Tento zákon sa nevzťahuje na zákazku s nízkou hodnotou, ktorej predmetom je:
a) uskutočnenie stavebných prác pre verejného obstarávateľa,
1. ktorých dodávateľom je registrovaný sociálny podnik.
ZVO V § 36a definuje vyhradené zákazky pre sociálne podniky –
- Verejný obstarávateľ a obstarávateľ môžu vyhradiť právo účasti vo verejnom obstarávaní len pre registrované integračné sociálne podniky,49a) chránené dielne,25c) fyzické osoby so zdravotným postihnutím, ktoré prevádzkujú alebo vykonávajú samostatnú zárobkovú činnosť na chránenom pracovisku,25c) alebo môžu vyhradiť realizáciu zákazky v rámci programov chránených pracovných miest za predpokladu, že aspoň 30 % zamestnancov registrovaných integračných sociálnych podnikov, zamestnancov vykonávajúcich prácu v chránených dielňach alebo zamestnancov programov chránených pracovných miest tvoria osoby so zdravotným postihnutím alebo inak znevýhodnené osoby.25d)
- Ak sa uplatňuje výhrada podľa odseku 1, uvedie sa to v oznámení o vyhlásení verejného obstarávania, oznámení použitom ako výzva na súťaž, oznámení o koncesii, oznámení o vyhlásení súťaže návrhov alebo vo výzve na predkladanie ponúk.
Verejný obstarávateľ teda môže vyhradiť právo účasti vo verejnom obstarávaní len pre registrované sociálne podniky, chránené dielne, fyzické osoby so zdravotným postihnutím, ktoré prevádzkujú alebo vykonávajú samostatnú zárobkovú činnosť na chránenom pracovisku alebo môže vyhradiť realizáciu zákazky v rámci programov chránených pracovných miest. V takom prípade sa verejného obstarávania môžu zúčastniť len subjekty, ktoré majú štatút registrovaného sociálneho podniku (v prípade nadlimitných zákaziek podľa druhu: integračný sociálny podnik), priznané postavenie chránenej dielne, chráneného pracoviska, chránených pracovných miest, t. j. iné subjekty sa nemôžu zapojiť do takéhoto verejného obstarávania.
Vyhradenie zákazky pre sociálne podniky, chránené dielne a chránené pracoviská znamená, že len tieto subjekty môžu predložiť ponuku do príslušného verejného obstarávania.
Upozornenie: Vyhradenie zákazky neznamená, že nikto okrem sociálnych podnikov, chránených dielní a chránených pracovísk nemôže predložiť ponuku. Aj v prípade vyhradených zákaziek je potrebné snažiť sa pripraviť čo najlepšiu ponuku tak, aby uchádzač vo verejnom obstarávaní uspel.
Metodické usmernenie č. 5394-5000/2021 z 23.04.2021 bližšie rozoberá aplikáciu výnimiek pri tovaroch služieb a stavebných prácach obstarávaných verejným obstarávateľom od sociálnych podnikov na praktickom príklade:
Elektronickou poštou zo dňa 09. 04. 2021 ste sa obrátili na Úrad pre verejné obstarávanie (ďalej len „úrad“) so žiadosťou o usmernenie k aplikácii zákona č. 343/2015 Z. z. o verejnom obstarávaní a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o verejnom obstarávaní“). Vo svojej žiadosti uvádzate nasledovné: „Chcel by som Vás požiadať o vysvetlenie časti zákona o VO.
Paragraf 1 ods. 12 písm. v) uvádza: (12) Tento zákon sa nevzťahuje na podlimitnú zákazku a zákazku s nízkou hodnotou, ktorej predmetom je v) dodanie tovaru alebo poskytnutie služieb pre verejného obstarávateľa, 1. ktorých dodávateľom je registrovaný sociálny podnik.
2. ktorých dodávateľom je fyzická osoba so zdravotným postihnutím, ktorá prevádzkuje alebo vykonáva samostatnú zárobkovú činnosť na chránenom pracovisku, alebo
3. ktoré sú dodávané chránenou dielňou alebo v rámci programov chránených pracovných miest, ak aspoň 30 % zamestnancov vykonávajúcich prácu v chránených dielňach alebo v rámci programov chránených pracovných miest tvoria osoby so zdravotným postihnutím alebo inak znevýhodnené osoby,
Mám pod tým rozumieť fakt, že pokiaľ verejný obstarávateľ realizuje podlimitnú zákazku alebo zákazku s nízkou hodnotou, ktorej predmetom je dodanie tovaru alebo poskytnutie služieb, nemusí postupovať podľa zákona o verejnom obstarávaní a môže takúto zákazku priamo zadať napr. registrovanému sociálnemu podniku? Napríklad Lesy SR, š.p. sú verejným obstarávateľom. Prešiel im projekt na zriadenie náučného chodníka. Integračný registrovaný sociálny podnik (IRSP) vyrába informačné tabule vhodné pre takýto náučný chodník. Môžu Lesy SR, š.p. ako verejný obstarávateľ zadať zákazku priamo IRSP? Alebo je potrebné postupovať podľa paragrafu 36a) a vyhradiť účasť v súťaži registrovaným sociálnym podnikom?“
V predmetnej veci Vám poskytujeme nasledovné metodické usmernenie:
Výnimka ustanovená v § 1 ods. 12 písm. v) zákona o verejnom obstarávaní je určená výlučne pre verejného obstarávateľa, ktorý ich v prípade tovarov a služieb môže využiť, ak ide o podlimitnú zákazku alebo zákazku s nízkou hodnotou. V prípade stavebných prác je výnimka týkajúca sa registrovaných sociálnych podnikov aplikovateľná len na zákazky s nízkou hodnotou (§ 1 ods. 13 zákona o verejnom obstarávaní). Vzhľadom na to, že ide o výnimky z aplikácie zákona, zákon neupravuje žiadne formálne pravidlá na zadanie takejto zákazky. Na základe toho sa môže verejný obstarávateľ rozhodnúť, že zákazku zadá priamo vybranému registrovanému sociálnemu podniku. Čo sa týka inštitútu vyhradenej zákazky, dávame do pozornosti, že zákon rozlišuje dva režimy vyhradenia zákazky, a to pre nadlimitné zákazky podľa § 36a zákona a pre podlimitné zákazky podľa § 108 ods. 2 zákona (čo je v zmysle § 117 ods. 3 zákona aplikovateľné aj pre zákazky s nízkou hodnotou). Rozdiel medzi „nadlimitnou“ a „podlimitnou“ vyhradenou zákazkou spočíva v tom, že kým pri podlimitnej zákazke ide len o registrovaný sociálny podnik, pri nadlimitnej zákazke ide o integračný registrovaný sociálny podnik.
Z vyššie uvedeného vyplýva, že je na uvážení a rozhodnutí samotného verejného obstarávateľa, aký postup vychádzajúci zo zákona o verejnom obstarávaní na obstaranie predmetu zákazky zvolí a ako nastaví parametre a podmienky súťaže. Na záver upozorňujeme, že v prípade ak verejný obstarávateľ využije niektorú z výnimiek zo zákona o verejnom obstarávaní, je povinný splniť si povinnosť zverejniť súhrnnú správu podľa § 10 ods. 10 zákona o verejnom obstarávaní a tiež upozorňujeme, že výnimky sa na rozdiel od vyhradenej zákazky nezarátavajú do povinnej 6 % kvóty podľa § 10 ods. 7 zákona o verejnom obstarávaní.
Vysvetlivky:
25c) § 55 ods. 1 zákona č. 5/2004 Z. z. o službách zamestnanosti a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov.
25d) Napríklad § 2 ods. 5 a 6 zákona č. 112/2018 Z. z.
49a) § 12 zákona č. 112/2018 Z. z.
• Čo by ste povedali k procesu verejného obstarávania v NP IP – niekoľkomesačné čakanie bolo často likvidačné…
NP Inštitút sociálnej ekonomiky prostredníctvom Regionálnych centier SE disponuje informáciami najmä o finančných ťažkostiach registrovaných sociálnych podnikov, ktoré sa zapojili do Národného projektu Investičná pomoc pre integračné podniky – nenávratná časť z dôvodu dĺžky procesu kontroly verejného obstarávania. Projekt implementoval Úrad práce, sociálnych vecí a rodiny SR.
• Budeme hovoriť aj o internacionalizácii slovenského org. landscapu SE do EÚ sietí, alebo nebudeme reflektovať, že dohoda 2027-2034 bude úplne iná pre SR?
Otázka nie je jasná. Súčasťou nového národného projektu je aj medzinárodné sieťovanie a zdieľanie poznatkov a skúseností so zahraničím. Zámer národného projektu je zosúladený s odporúčaniami EK v oblasti sociálnej ekonomiky a je našou snahou prepojiť ekosystém sociálnej ekonomiky na Slovensku s EU sieťami a organizáciami, ktoré sa problematike SE venujú.
• Ako vnímate úlohu Regionálnych klastrov pre integráciu MsP, rodinného podnikania a registrovaných sociálnych podnikov?
Vytváranie klastrov na regionálnej úrovni prestavuje nové trhové príležitosti pre všetkých zaangažovaných a združených aktérov. Klastre vnímame ako kľúčový priestor na zdieľanie odborných znalostí a technológií, rozvoj inovácií a realizáciu projektov, vďaka ktorým budú spomínaní aktéri rýchlejšie a efektívnejšie reflektovať na vznikajúce spoločenské výzvy svojimi produktami alebo službami. Spoluprácou a spájaním registrovaných sociálnych podnikov, rodinných podnikov a MSP vzniká symbióza kombinovaných zdrojov a rôznorodosti dopadu akým sú, okrem podpory konkurencieschopnosti, aj zamestnanosť a vytváranie pracovných miest či inklúzia a rozvoj a podpora ekosystému sociálnej ekonomiky a sociálneho podnikania.
Intenzita spolupráce spočíva aj v iných zaangažovaných inštitúciách na regionálnej úrovni napr. ekonomickí aktéri, rozvojové a technologické centrá. Klaster, ako fyzické miesto určené na stretávanie, na druhej strane umožňuje aktérom stretávať sa a zdieľať pracovný priestor. Dostupné sú rôzne koncepty a modely klastrov, ale regionálnosť klastra poskytuje výhodu regionálnej znalosti s prepojením na regionálnych aktérov.
• Ak bude investičná pomoc fungovať aj v tomto období, dá sa do nej hlásiť s rovnakým podnikateľským zámerom? Ďakujem pekne.
Otázka bola zodpovedaná cez slido počas konferencie. Ako uviedol na konferencii p. Mészáros a p. Ujváriová, v ďalšom období sa Odbor sociálnej ekonomiky v spolupráci s národným projektom bude venovať rozvoju foriem priamej a nepriamej podpory sociálnych podnikov. V prípade spustenia novej investičnej pomoci budú konkrétne podmienky pre žiadateľov stanovené vo výzve.
• Dobrý deň, v plánovanom novom NP bude hlavným cieľom rozširovať počet sociálnych podnikov alebo pracovať skôr na umiestňovaní klientov na otvorený trh práce?
Jedným z cieľov národného projektu je podporovať vznik a fungovanie sociálnych podnikov, ktoré sledujú spoločensky prospešné ciele ako svoj primárny cieľ a majú dobre nastavený a udržateľný biznis model. Z tohto pohľadu je kvalita sociálnych podnikov dôležitejšia než počet. V kontexte integračných sociálnych podnikov je zámerom podporiť integráciu rôznych skupín zraniteľných a znevýhodnených osôb, nad rámec zdravotne znevýhodnených osôb. Okrem toho je zámerom podporiť sociálne podnikanie aj v nových oblastiach spoločenského života (bývanie, vzdelávanie, životné prostredie, atď.) nad rámec pracovnej integrácie.
