PRÍKLAD BANSKOBYSTRICKÉHO SAMOSPRÁVNEHO KRAJA
• Čo je to sociálne poľnospodárstvo?
Po roku 1990 sa v Európskej únii začalo hovoriť o udržateľnom rozvoji vidieka. K tomu má prispieť aj multifunkčné poľnohospodárstvo, ktoré má popri výrobe potravín plniť aj iné funkcie – sociálnu, ekologickú, ekonomickú, environmentálnu a kultúrno-spoločenskú. Do tohto konceptu zapadal aj rozvoj sociálneho poľnohospodárstva, ktoré prepája poľnohospodárstvo so sociálnym a pracovným začleňovaním rôznych znevýhodnených a zraniteľných skupín a inými službami.
Sociálne poľnohospodárstvo možno vysvetliť ako súhrn činností využívajúcich plodiny, zvieratá, priestor farmy a iné poľnohospodárske zdroje na vytvorenie prostredia pre prácu, socializáciu, začleňovanie, vzdelávanie a rekreáciu znevýhodnených ľudí a širokej verejnosti. Jeho cieľovou skupinou môžu byť seniori, príslušníci etnických minorít, telesne alebo mentálne znevýhodnení ľudia, ľudia s duševnými poruchami alebo závislosťami, po výkone trestu a podobne. Jeho výsledkom je rozvoj sociálnej ekonomiky, rozvoj vidieka a regiónu, zlepšenie života ľudí na vidieku.
• Sociálne poľnohospodárstvo na Slovensku
Aktivity sociálneho poľnohospodárstva sú v krajinách sveta rôznorodé. Krajiny majú rôzne skúsenosti a históriu vývoja. Na Slovensku má tento sektor formálne korene v roku 1845, kedy učiteľ a vzdelanec Samuel Jurkovič pre ochranu roľníkov a živnostníkov najmä na vidieku založil prvé svojpomocné družstvo v kontinentálnej Európe. Podľa jeho vzoru vzniklo na Slovensku a v okolitých krajinách množstvo družstiev rôzneho charakteru – vzájomné pomocnice, školské sporiteľne, potravné družstvá a iné. Na Slovensku ich bolo v roku 1948 viac ako tri tisíc. Veľká časť z nich pôsobila v poľnohospodárstve a napĺňala definíciu sociálneho poľnohospodárstva. V súčasnosti sú na Slovensku v sociálnom poľnohospodárstve aktívne charitatívne a humanitárne organizácie, poľnohospodárske podniky a farmy, poskytovatelia sociálnych služieb, sociálne podniky založené miestnou alebo regionálnou samosprávou a neziskové organizácie….
Pokračovanie článku autorov Márie Chrenekovej a Mariána Kováčika si môžete prečítať v odbornom časopise Zemědělská škola (str. 40), ktorý vydáva Ústav zemědělské ekonomiky a informací Praha.
