Veľký Krtíš je neveľké okresné mesto na juhu stredného Slovenska, ktoré v ostatnom čase bojuje s veľkým odlivom mladých ľudí. Kým v roku 1997 tu žilo asi 14 tisíc obyvateľov, vlani iba 10 640, čo je pokles o približne tri a pol tisíca duší. A hoci je bývalá banícka metropola spolu s Rožňavou u nás smutným premiantom v odlive mozgov, predsa sa aj v nej nájdu šikovní ľudia, ktorí sa vo Veľkom Krtíši uchytili a rozvíjajú ho. Jedným z nich je Pavel Šarina (31), ktorý v meste vybudoval najväčšiu sieť rýchleho občerstvenia v okolí. Možno by na tom nebolo nič zvláštne, keby tento šikovný podnikateľ nebol nepočujúci.
„Mama je počujúca, no jej rodičia boli nepočujúci. Otcovi rodičia boli obaja zdraví, on ale ohluchol po užívaní lieku na zápal stredného ucha. Výsledkom lásky našich rodičov sme my dvaja. Ja počujem, môj mladší súrodenec nie,“ opisuje Pavlov brat Róbert (39) život neobyčajnej rodiny z mestečka neďaleko maďarských hraníc. S mamou sa rozpráva ako bežný človek, no ako náhle k nim príde niekto so sluchovým postihom, prejdú na posunky. Ale Šarinovci nie sú výnimoční len tým, že majú zdravotný postih.
• Spoji sily a vytvorili tím
„V minulom režime nepočujúci najčastejšie končili učňovskú školu. Stávali sa z nich zámočníci, kníhviazači, stolári a rovnako ako moji starí rodičia, krajčíri,“ hovorí Róbert, ktorý vyštudoval slovenčinu a posunkový jazyk. Lenže stolárov zničil poľský nábytok a textilnú výrobu lacné oblečenie z Číny. Nepočujúci, ktorí v tomto odvetví kedysi pracovali, ostali bez práce a slušného príjmu. Róbert a Pavel živoriť nechceli. Povedali si, že napriek svojej rozdielnosti spoja sily a vytvoria tím.
„Paľovým svetom bol a je biznis. Neváhal mi kvôli nemu telefonovať o pol noci,“ pokračuje Róbert, kým Pavel súhlasne prikyvuje. Šarinovci túžili pôvodne predávať tričká, napokon si zvolili kebab. Ten prvý otvorili pred viac ako desiatimi rokmi vo Veľkom Krtíši a pracovala v ňom celá rodina. Nakoľko ale podnikanie začalo narúšať bratské súkromie, veľký štvorizbový byt, ktorý si Róbert a Pavel spolu kúpili, rozdelili murovanou stenou na dva menšie. Ak sa chceli rozprávať, museli vyjsť na balkón.
• Zabrzdil ich koronavírus, no prežili
„V čase, keď už podnikanie slušne rozbehli, sa cesty mojich synov v dobrom rozišli. Teraz si každý plní svoj vlastný sen,“ prezradí ich mama Ľubica, ktorá v súrodeneckých sporoch bývala nezávislým arbitrom. Róberta, ktorý sa oženil a dnes má dve malé deti, živí tlmočenie do posunkovej reči a výučba posunkového jazyka. Pavel ďalej podniká, no popri biznise vyštudoval aj vysokú školu. Okrem kebabu a pizzerie vo Veľkom Krtíši vlastní kebab v Slovenských Ďarmotách, pod jeho značkou funguje rýchle občerstvenie v Rožňave a v Revúcej.
Vo Veľkom Krtíši má tiež vývarovňu, z ktorej mu jedlá po meste rozváža sedem nových aut! „Kúpil ich v čase, keď koronavírus zatvoril gastro prevádzky a on vycítil, že vyváranie ľudí na home office čoskoro prestane baviť. Vo svojom registrovanom sociálnom podniku zamestnáva dokopy asi päťdesiat ľudí, no v každej prevádzke má najmenej jedného človeka so zdravotným postihnutím, vrátane nepočujúceho dievčaťa. Neuveriteľne nás zabrzdil koronavírus, báli sme sa, že nás zlikvidujú vysoké ceny plynu a elektrickej energie. Ale napokon jedna prevádzka potiahla druhú a prežili sme,“ pochváli syna Ľubica Šarinová.
• Pomáha iným a jemu radí brat
Pavol Šarina pomáha pri hľadaní zamestnania aj mladým, či ťažko chorým ľuďom z mesta, ktorí by si inak prácu nenašli. Dal šancu schizofrenikovi aj ženám z domova sociálnych služieb.
„Pri každom zásadnom rozhodnutí vo svojom živote sa ale stále radí s Róbertom. Každý dnes žije úplne inde, no ľudsky sú si stále blízki a ak sa kvôli pracovnému vyťaženiu nestretnú osobne, stále sú v kontakte cez rôzne aplikácie. Ja už som na dôchodku, takže mám tiež viac času tlmočiť mu a občas aj pomôcť. Ale väčšinu vecí už Pavel zvládne sám,“ uzatvára Ľubica Šarinová a jej mladší syn súhlasne prikývne hlavou.
Zdroj: ŠARM, IMPLEA
