Lukáš Priškin je šéf, ktorý nemá problém vyhrnúť si rukávy, chytiť mop a umyť podlahu. „Poďte ďalej, niečo ešte dokončujem,“ víta nás na palube plávajúceho objektu na Dunaji, kde sa konajú svadby, večierky či konferencie.
Firma, ktorú rozbehol pred pár rokmi, poskytuje upratovacie služby. Je to jeho prvé „dieťa“, na ktorom mu extrémne záleží. To druhé dieťa je práve na ceste, koncom mesiaca ho privedie na svet Lukášova manželka. Bez jej pochopenia pre manželov vrodený altruizmus by pravdepodobne firma, ktorá dnes dáva prácu znevýhodneným ľuďom a nenesie státisícové zisky, neexistovala. Lukáš, ktorý predtým úspešne podnikal v biznis developmente a do rodinnej kasy prispieval veľmi slušným zárobkom, za svojou manželkou išiel s malou dušou, či mu nápad schváli. „Veľmi si na nej vážim to, že mi povie: ‚Lukáš, ja ťa podporím vo všetkom, ak ti to bude dávať zmysel.‘ Viem si predstaviť, že by niektorá partnerka reagovala: ‚Čo si blázon?‘“
• Inšpiroval sa upratovaním v Amerike
Rodák z Veľkého Krtíša pochádzajúci zo štyroch detí pomáhal vo svojom okolí už na strednej škole. „S kamarátmi sme chodili ľuďom rýľovať a píliť drevo. Roboty bolo toľko, že som dohadzoval prácu ďalším šiestim ľuďom. Popri vysokej škole som to zasa skúšal s výrobou sirupov. Jedna pani si u mňa privyrábala zberom šípok a bazy. Lenže pri určitých obratoch ma zákon už nútil založiť si firmu, no nemal som zvyšných osemdesiat tisíc na vstupnú investíciu,“ hovorí s úsmevom Lukáš, ktorý študoval za kňaza. Nakoniec sa však tejto cesty vzdal.
„Prenechal som kňažstvo povolanejším. Keď som sa prísne pozrel do svojho vnútra, neobstál som sám pred sebou,“ hovorí. Myšlienka pomoci ľuďom ho nikdy neopustila. „Najviac ma mrzelo, že keď odo mňa pýtali ľudia peniaze, nemal som im z čoho dať a keď som aj mal, uvedomil som si, že ich to neposunie dopredu,“ spomína. „Dnes, keď ma niekto poprosí o pomoc, som nesmierne hrdý na to, že mu môžem dať vizitku a povedať: ‚Ozvite sa, ak máte záujem robiť, mám pre vás prácu.“
Na myšlienku podnikať v upratovacích službách prišiel, keď si bol v Amerike zarobiť upratovaním hotelov. „Nie je to jadrová fyzika, naučí sa to každý, kto má chuť. Urobil som si teda prieskum medzi známymi a dopadlo to tak, že som mal na stole hneď niekoľko zákaziek. Pred dvoma rokmi som preto založil firmu, ktorá sa stala registrovaným sociálnym podnikom. Zisk vraciame do chodu firmy, príspevky od štátu idú na platy zamestnancov.“ Vysvetľuje, že tu síce ide o biznis, ale v prvom rade o prácu pre ľudí, ktorí sú ťažko zamestnateľní z rôznych dôvodov.
• Doučia ich
Stabilnú prácu u Lukáša Priškina má desať ľudí. Pri jednorázových upratovacích zákazkách vytvára pracovné príležitosti aj pre ďalších, kde overuje ich schopnosti. „Aspoň ich spoznáme, či vedia robiť to, čo deklarujú. Ak nie, doučíme ich to. Viete, každému sa zdá, že upratovanie je jednoduché, ale ak máte niečo urobiť poriadne a za určitý čas, potrebujete ovládať postupy. Nevravím, že je to najväčšia veda, ale niekedy sa hlásia ľudia s desaťročnými skúsenosťami s upratovaním, no nevedia poriadne používať mop, aby postierali podlahu ako treba. Niekedy žasnem,“ usmieva sa Lukáš.
Práca s ľuďmi nie je jednoduchá, niekedy treba odlíšiť špekulantov, ktorí sa chcú zamestnať a hneď ísť na PN-ku, ťažko je tiež naučiť chodiť do práce niekoho, kto bol 22 rokov doma. „Aj takým dáme šancu. Ak sa však neosvedčia, buď neprídu, alebo neodvedú stopercentnú robotu, musia odísť. Máme takú nízku maržu, že si nemôžeme dovoliť na to isté miesto poslať ďalšieho zamestnanca, to by sme rýchlo skrachovali. Aj konkurencia je silná.“
• Aj s protézou
Kto vlastne pracuje v spoločnosti s príznačným názvom Deeply naznačujúcom, že čistenie ide precízne do hĺbky, ale firma zároveň ide do hĺbky aj v pomoci znevýhodneným a zraniteľným ľuďom? „Naša historicky prvá zamestnankyňa, pani Aďka, nemala dokončenú ani školu, trpela detskou mozgovou obrnou a nikto jej nedal poriadnu príležitosť pracovať. Začala pracovať najskôr iba 10 hodín týždenne a postupne sa vypracovala z poctivej upratovačky na vedúcu objektov. Nakoniec sme sa s ňou museli v dobrom rozlúčiť, pretože sme už pre ňu nemali vyššiu pozíciu. Doteraz sme spolu v kontakte. Hovorí, že v päťdesiatke zažila svoj prvý kariérny skok, robí vedúcu predajne. Vďaka práci, ktorú sme jej dali, nemusela s dcérou ostať na ulici.“
„Máme u nás aj bývalého manažéra z automobilového priemyslu, ktorý mal pod sebou kedysi 50 ľudí, no pre zranenie prišiel o nohu, dostal protézu. Kedysi to bol chlap ako hora, dnes je z neho polovica, ale bojuje ako drak, aby živil syna a splácal hypotéku, so žiadnou prácou nemá problém. Občas ideme na pivo a ja od neho ťahám rozumy, ako manažovať ľudí,“ vraví s úsmevom Lukáš Priškin.
Do firmy sa mu hlási bývalý olympijský reprezentant, zamestnáva matku s dieťaťom, ktorá by z invalidného dôchodku nevyžila. Kvôli zdravotným problémom sa nevedela nikde zamestnať, dnes je z nej už šikovná koordinátorka. Jedna pani si vďaka upratovaniu mohla konečne po pätnástich rokoch nechať opraviť vykopnuté dvere… Zamestnáva aj ľudí s psychickými ťažkosťami. Nie, nie sú nebezpeční, ako často vysvetľuje Lukáš Priškin klientom, ktorí ich neskôr radi odporúčajú ďalej… „Najväčšou prekážkou sú v našej spoločnosti predsudky. Ako však hovorím našim zamestnancom, ktorí nechcú byť ľutovaní: ‚Máte šancu zmeniť pohľad okolia na vás. Cez kvalitne odvedenú prácu pomôžete nielen sebe, ale aj svojej komunite zbúrať predsudky, a tak sa posunieme všetci ďalej.“
Zdroj: ŠARM, IMPLEA